Chlebany komentáře

Veštkyňa Kassandra

 Ut, 18/08/2009 - 17:05

Kassandra bola taka krásna, že sa do nej zamiloval Apollón, najkrajší z bohov. Sľúbila mu svoju lásku, ak jej dá vešteckého ducha. Apollón to urobil, ale ona ho odmietla milovať. Dary od bohov sa nevracajú, takže schopnosť predpovedať jej zostala, ale Apollón ju potrestal tým, že nikto nebude jej veštbám veriť, čokoľvek Kassandra predpovedala, nikto tomu neveril, ale každá veštba sa do písmena splnila.

Prvýkrát sa to stalo, keď jej matka mala sen o horiacej pochodni a Kassandra predpovedala, že jej očakávaný syn bude príčinou záhuby Tróje. Radila, nech dieťa hneď po narodení zahubia a tak ochránia trójske kráľovstvo pred skazou. Nikto jej neuveril.

Novonarodeného syna Parisa nechali na kráľov rozkaz pohodiť v lese, on však prežil vďaka medvedici, ktorá ho odkojila a nymfe Oinóné a pastierovi Ageláovi, ktorí sa o neho postarali a vychovali ho. Keď Paris dospel, vrátil sa do paláca, potom rozsúdil spor o najkrajšiu bohyňu, za odmenu dostal krásnu Helenu a jej manžel, spartský kráľ Meneláos s celou armádou bojovníkov a lodí priplávali, obliehali a po desiatich rokoch vojny dobyli a vyplienili Tróju.

Varovala tiež Trójanov pred dreveným trójskym koňom, nepodarilo sa jej však zabrániť tomu, aby zvedaví Trójania nevtiahli koňa za brány mesta. Z koňa v noci vyskákali ukrytí Gréci, otvorili brány ďalším vojskám a do rána bolo mesto zničené.

Keď už Trója horela, ukryla sa Kassandra v chráme bohyne Pallas Athény. Tam sa jej zmocnil achajský bojovník Aiás a zneuctil ju. Za to ho strestala bohyňa smrťou v mori.

Kassandra pri delení koristi pripadla ako otrokyňa veliteľovi gréckych vojsk Agamemnónovi, ktorý ju vzal so sebou do Mykén (vraj aj s dvojčatami Téledamom a Pelopom, ktorých mu porodila). Hneď po vstupe do paláca na slávnostnú hostinu bola zavraždená hneď po Agamemnónovi. Niekde sa tvrdí, že zomrela rukou zradného kráľovho bratranca Aigistha, iní vravia, že to bola ruka Klytaimnéstry, kráľovej manželky. K týmto vraždám nemuselo dôjsť, keby Kassandriné varovné slová pred vstupom do paláca boli vypočuté, lenže ako vždy jej slovám nikto neveril.

Maľba Cassandry od Evelyn de Morgan

Ut, 18/08/2009 -

Dielo Gustave Moreaua - prikovaný ku skale

Ut, 18/08/2009 - 16:18

Trójska vojna a krásna Helena

 Ut, 18/08/2009 - 16:12

Meno HELENA

 Ut, 18/08/2009 - 16:21

HELENA
Helenky sú príjemné kamarátky, ale málokedy sa vedia správať podľa okolností, nevedia využívať svoj šarm a dlhšie im trvá, kým si v sebe vypestujú určitý spoločenský takt. Sú to veselé povahy, ale až príliš hlučné, priveľmi zanietené, plné zbytočných veľkých plánov, či veľkých slov. U nich je vždy všetko veľké, všetko dôležité a na ľudí sa dívajú často povrchne. Nedajú si tú námahu, aby zistili, čo sa skrýva pod povrchom ich známych, stačí, ak im aspoň z času na čas podajú pomocnú ruku. Musia prežiť zopár sklamaní, aby si našli tú najlepšiu cestu životom. S láskou nemajú problém, vedia, čo na mužov platí a čo im vyhovuje, teda sú pre nich ľahkou obeťou. Len pozor na manželstvo, vyberajte si dôkladne, aby ste nepadli do pasce lepšieho protivníka. Toto meno je vhodné pre akékoľvek znamenie, osobným číslom je 3 - Schopnosť a vhodnou farbou je žltá.

hela

 Ut, 18/08/2009 - 17:11

Vice smajliku na www.celysvet.cz Vice smajliku na www.celysvet.cz Vice smajliku na www.celysvet.cz

Miladulka Púchov Ut, 18/08/2009 - 16:09

11573

Blahoželám Vám k meninám Helenka... známemu menu vo svete

 Ut, 18/08/2009 - 15:54

Helna a Trojska vojna...

 Ut, 18/08/2009 - 16:03

Trójskej kráľovnej Hekabe sa sníval sen, že sa jej narodilo dieťatko. Keď ho chcela zobrať do náručia, premenilo sa na horiacu fakľu a plamene zachvátili celé mesto. Tento sen kráľovnej veštec vyložil takto: „ Kráľovnej sa narodí syn a prinesie skazu celému mestu.“

Onedlho sa narodil kráľovnej syn, ktorého museli odviesť do hôr. Opustený syn však dlho neplakal, pretože ho našla medvedica. Rástol s medvieďatami ako s bratmi a sestrami. Jedného dňa pastier hľadal zatúlanú ovcu a práve tam, kde kráľov syn vyrastal. Pastier ho zobral so sebou a naučil ho ľudskú reč. Dal mu meno Paris.

Chlapec vyrástol a pásol ovce. Raz sa pred ním objavili tri krásne bohyne – Héra, Aténa a Afrodita. Bohyne vyzvali Parida, aby určil, ktorá je najkrajšia a tej má dať zlaté jablko. Každá mu za jablko sľubovala dary. Héra mu vládu nad celou Áziou, Aténa mu sľúbila, že bude najslávnejším vojvodcom všetkých čias a vyhrá každú vojnu. Afrodita mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Paris váhal, ale rozhodol sa dať zlaté jablko Afrodite. Ostatné bohyne sa nahnevali.
Paris za zúčastnil na pretekoch v Tróji a zvíťazil aj nad svojim bratom Hektorom. Keď ho odviedli ku kráľovi Priamovi, ten spoznal v ňom svojho syna a prijal ho, nestarajúc sa o veštcov. Potom sa stretol s matkou a súrodencami.

Afrodita na Parida nezabudla a povedala mu, že najkrajšou ženou je Helena, žena spartského kráľa Menelaa. Paris sa chystal na cestu do Menelaovho hráľovstva. S pomocou bohyne Aftodity postavil loď a vydal sa za krásnou Helenou. Spartský kráľ prijal hosťa z Tróje a pohostil ho. Netušil však, že Paris prišiel preto, aby mu uniesol manželku. Paris uniesol krásnu Helenu na loď, ktorú Afrodita viedla k Trójskym brehom.

Keď sa kráľ Menelaos dozvedel o Paridovom zločine, vyrazil do Mykén, kde vládol jeho brat kráľ Agamemnón. Kráľ zvolal všetkých gréckych hrdinov, aby sa pripravili na vojnu proti Tróji. Všetci sa chystali, len Odyseus, kráľ Itaky sa nechcel rozlúčiť s manželkou a synčekom, no nakoniec sa vojny aj tak musel zúčastniť. Do vojny sa vybral aj Achilles, najsmelší hrdina celej výpravy, ktorý bol nezraniteľný, lebo jeho matka bohyňa Thetis ho ponorila do rieky Styx, čím sa stal nezraniteľný, okrem päty, za ktorú ho držala. V Aulide sa zišlo vyše tisíc gréckych lodí. Ich veliteľom bol kráľ Agamemnón. No lode nemohli vyplávať, lebo ich zdržovala bohyňa lovu Artemis, ktorej zabil obľúbenú laň. Preto musel kráľ Agamemnón obetovať svoju dcéru Ifigéniu. No bohyňa sa nad ňou zľutovala a vietor ju odniesol do Tauridy, kde sa stala kňažkou bohyne Artemis.
Gréci vyplávali z prístavu k Tróji. Trójsky bojovníci sa vyhrnuli z mesta a na ich čele stál najstarší syn kráľa Priama Hektor. Prvý z lode vyskočil Achilles a pustil sa do boja s takou silou, že Trójania utiekli za hradby mesta. Gréci bojovali pod hradbami Tróje deväť rokov, no hradby odolávali. Na desiaty rok medzi Achillom a Agamemnónom vypukol prudký spor o vojnovú korisť a Achilles sa musel vzdať časti koristi. Preto prestal bojovať a požiadal svoju matku, aby sa prihovorila u Dia a Gréci začali prehrávať. Trójania napadli tábor Grékov a začali podpaľovať ich stany a lode. V najväčšom nebezpečenstve Achillov priateľ Patrokles vbehol do stanu Achilla a požičal si jeho zbroj a poradil mu nech sa iba ukáže Trójanom. Keď Trójania zbadali Patrokla v Achillovej zbroji, mysleli si, že sa zmieril s Agamemnónom , zľakli sa a začali ustupovať. Patrokles zvedený úspechom neposlúchol Achillove rady a dal sa strhnúť úspechom. Bol zranený a keď ho Hektor zbadal, prebojoval sa k nemu, aby ho zabil a ukoristil Achillovu zbroj. Keď sa Achilles dozvedel o smrti priateľa, zmieril sa s Agamemnónom a od matky dostal novú a krajšiu zbroj. I keď vedel, že zahynie, ak zabije Hektora pustil sa do boja. Keď sa pustil do boja, hľadal Hektora, aby ho zabil. Po tom čo zbadal Hektora, prenasledoval ho a zabil. Priviazal mŕtvolu Hektora o svoj voz a vláčil ho okolo mesta. Staručký kráľ Priamos poprosil Achilla, aby mu vydal synovu mŕtvolu. Čoskoro po Hektorovej smrti Paris zabil Achilla. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Hoci po práve mal dostať zbroj Aias, Agamemnón a Menlaos ju pridelili Odyseovi. Nahnevaný Aias preto chcel zabiť gréckych vodcov aj s Odyseom. No bohyňa Aténa poslala na Aiasa šialenstvo a ten celú noc bojoval s čriedou oviec namiesto vojakov. Keď zistil, čo sa stalo, vzali si život sám. Odyseus zajal trójskeho veštca, ktorý mu prezradil, že musí priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov – Achillovho syna Neoptolema a slávneho Filokteta, ktorému Herakles poručil svoj luk a šípy. Keď ich priviezli, Filoktes zabil Parida, ale Trója odolávala.

Keďže silou nič nezmohli, ľstivý Odyseus sa vkradol ako žobrák do Tróje a poriadne ju presliedil. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila vrátiť k manželovi. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého sa ukryl s najväčšími gréckymi hrdinami. Ostatní Gréci spálili tábor a odplávali. Ukryli sa však na neďalekom ostrove. Trójania ich s radosťou pozorovali. Otvorili brány a obdivovali obrovského koňa. V skalách objavili Gréka, ktorý im povedal, že ho chceli obetovať ako Ifigéniu a koňa postavili ako dar mestu Trója na rozkaz bohov. Trójsky kňaz Lakoón cítil, že kôň prinesie mestu skazu a varoval pred ním. Vtom sa však z mora vynorili dva obludné hady a zaškrtili ho s jeho synmi. Keď to Trójania uvideli, zobrali koňa za hradby. Oslávili koniec boja a ľahli si pokojne spať. V noci vystúpili z koňa grécky hrdinovia a otvorili mestské brány vojsku, ktoré dobylo Tróju. Padol aj staručký kráľ Priamos ako aj takmer celá jeho rodina. Menelaos si odviedol domov Helenu a mesto Trója ľahlo popolom.

Vojna sa skončila no nepriniesla šťastie ani víťazom, ani porazeným. Trójania zahynuli pri obrane mesta a iba málo Grékov sa šťastne vrátilo domov k rodinám, ktoré po takej dlhej dobe nespoznávali svojich manželov a otcov.
http://www.mercury.estranky.cz/clanky/referaty/trojska-vojna

Biologické zbrane boli už v roku 590 p.n.l.

 Ut, 18/08/2009 - 16:47

Vo vojnách v staroveku sa používali ako BIOLOGICKÉ ZBRANE jedovaté rastliny najmä také, ktoré obsahovali v koreňoch alkaloidy. Nimi otrávili studne a vodné nádrže. V obľube ich mal ako zbraň nepriateľ Rimanov parthský kráľ Mithridates.
Účinky jedov a ich protilátok skúšal na trestancoch osobne. Odolnosť, ktorá sa dala získať voči jedom, pomenovali neskoršie po ňom ako Mitridatizmus.
Najstarší zaznamenaný prípad otravy studní sa stal roku 590 p.n.l. v prvej svätej vojne o Apolónovu svätyňu v Delf

Jejda, tak Helenky,
VŠE NEJ, HLAVNĚ TO ZDRAVÍČKO A ŠTĚSTÍČKO,
NA OSTATNÍ SE VYBODNĚTE, JŮ ???
A kdyby se někdo nudil, může mi
vyplnit ankety, díky a zatím ahoj...
ODKAZ : http://vydelek-na-netu-stazie.wz.cz/ankety.html

Priamy odkaz TU

Ut, 18/08/2009 - 15:56

http://vydelek-na-netu-stazie.wz.cz/ankety.html

 

 

Žádné komentáře
 
Google

PŘEVODNÍK MĚN

nainstalujte si na Vaše stránky [ zdarma ]

Výměna ikonek ZDARMAwww.weblight.cz www.bazarekzadara.ic.cz iBANNER TopList